His cock no longer rages on, alebo jeden už dohromžil.

Autor: Lívia Lévyová | 29.4.2013 o 20:17 | (upravené 1.5.2013 o 10:27) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  519x

Tak nám skončil Spartacus, ale všetko dobre raz musí skončiť, ta ne? Minule som uvažovala o Conanovi. Dospela som k záveru, že najlepšou interpretáciou mu bol Korgoth.  A potom naraz skončil po troch a pól sezónach Spartacus. Zaznávaný, milovaný, popľuvaný, proste dramatický seriál z dielne Starz.

 

No teraz, po veľkom finále seriálového Spartaca (cuká ma napísať "Spartacusa", hovädá si to doplnia dúfam sami) som si povedala, že to nebolo vôbec ďaleko od mojej predstavy, ako by taký Conan mal ideálne vyzerať prenesený na TV obrazovky. Dokonca si myslím, že by seriálový formát sedel k Howardovmu štýlu. Howard je u mňa jediný autor literárneho Conana.

 

Teraz späť k Spartacovi. Krv v ňom tiekla, tryskala, crčala, striekala, liala sa. Zuby lietali vzduchom, kým v pozadí diváci ľubovoľného pohlavia držali jednou rukou ženské prsníky a druhou rozlievali z čaše víno. Spartacus bol proste GOREgeous. Lenže Farmár hľadá ženu sa z neho napokon našťastie nevykľul...

 

Nikdy by mi nenapadlo, že raz v duchu poďakujem tvorcom 300 za vynález estetiky a efektov, ktoré vizualitu seriálu značne ovplyvnili. Vďaka nim mohlo byť za málo peňazí hojne osekaných a prebodnutých končatín. Akurát spomínaný film je oproti Spartacovi taká nudná "konverzačka", kde by krv mala špliechať, ale aby na to prišlo viac ľudí, zostalo na diváckej fantázii. Leonidas na protivníkov i spolubojovníkov snáď viac hovorí, než máva inštrumentom. Pritom Sparta a Spartacus...znejú podobne (určite by to dalo na konšpiračnú teóriu).

 

Aj v Spartacovi sa konverzuje. Napríklad: Ide veľký nahý bojovník s karafou vína a stretne spolubojovníka Crixusa (to už nešlo nenapísať) s Crixusovou frajerkou, ktorú nedávno znásilnili. Veľký nahý bojovník pozdvihne karafu vína i hovorí: My cock is magic (preklad: Môj fták je čarovný). Na to mu Crixus odvetí: Then make it disappear (praklad: Tak nech sa zneviditeľní). Ftipné, či? (slovo "či" na konci vety by mali zakázať, či?).

 

Jazyk sa v ňom ohýba na "Gratitude" ("Vďačnosť") a "Apologies, dominus" (ak stretnete domorodého anglofóňana, neskúšajte. Nepochodíte. Leda, že by bol fanúšikom seriálu). Kto vydrží do konca tretej série, nevedomky začne tieto výrazy sám používať. Samotné dialógy nie sú vždy práve najsilnejšou stránkou diela. Občas však dokážu veľmi príjemne prekvapiť, nielen humorom a frekvenciou "Fuck" a "Cocks raging on" ("My cock rages on" = "Môj vták hromží ďalej" je titulná pieseň seriálu. Viac tu: Gannicus spieva. Kedysi existovala i 10 hodinová verzia... ).

 

Spartacus bol prirovnávaný k soft pornu. Je v ňom veľa sexu. Niektoré erotické scény sa odohrajú iba preto, lebo...treba v epizóde ukázať aspoň raz kozy a sex a penisy. Aby si ženy i chlapy (dľa orientácie) prišli na svoje. Esteticky lepší zážitok než taký ženu hľadajúci farmár... Pritom seriálový sex vyvažuje toľko tvrdohlavo čistého citu medzi postavami, až sa sám divák začuduje, že ten prevažuje nad fyzickou stránkou (preklad: zapamätáte si kto s kým a prečo súložil, nie nutne v akej polohe a koľkokrát). Hrdinovia sú vlastne strašne priamočiare postavy, ktoré sa rady venujú týmto činnostiam v ľubovoľnom poradi: sex, chlast a boj. Ako my všetci. Lenže rozdiel je v tom, že oni sú otroci.

 

Všetky zložky seriálu sa neboja ísť do nadsádzky, aby udržali divákovu pozornosť. Groteskné násilie baví tým, že sa špeciálne efekty nepokúšajú vyzerať draho, ale o to sú vynaliezavejšie (niektoré úmrtia, najmä v aréne, vykúzlia úsmev na tvári) a ukazujú všetko. Žiadne rýchle strihy, aby to malo tempo. Keď sa meč priblíži k hlave, prebodne oko, kamera zostane v detaile, kým oko nepreletí dokola.

 

Všetci herci vyzerajú, že práve vyliezli po dekáde z posilňovne rovno na pľac. Herečky rolám navyše prispôsobili i hrudné koše (a kostýmy im len napomáhajú). Sex aj vďaka tomu vyzerá ako z lepšieho erotického filmu. Pritom by seriál bez všetkých týchto atribútov nefungoval - ani bez tých neprirodzených a gramaticky nesprávnych výrazov v reči postáv. Sme v umelom, fikčnom svete.

 

Spartakus v žiadnom prípade nie je historickou drámou. Interpretáciou minulosti sa odlišuje od akéhokoľvek seriálu, ktorý som kedy videla. A to som videla i Hercula... Samozrejme sa nepokúša o autentickú históriu, ale vytvára i vďaka vizuálnej stránke vlastný fikčný svet. Lenže pritom všetkom umelom má veľmi krehké a veľmi "patetické" jadro. Pôsobí na emócie. Keď sa človek dostane za tie jednoduché a evidentné elementy (vizuálna stránka, herecké výkony i sem-tam papierový scenár), zistí, že postavy, ktoré sleduje sú komplexné tak ako i situácie, ktorými ich osudy gradujú. Pritom zostáva zábavou.

 

Finále prinieslo emócie. Na mňa pátos posledného dielu zafungoval. Odchody postáv už v predošlých sériách boli vygradované a mali emocionálny dopad. Nebudem menovať . Asi človek nemusí byt práve znalcom histórie, aby vedel, že Spartacus si neužíval staroby obklopený vnúčatami...asi...Pritom by to tomu seriálovému doprial.
Spartacus neodišiel s "whimper", ale "bang". Veľkým hrmotom.

 

Všetky dôležité postavy v Spartacovi mali význam, pozadie a motiváciu. Čím dlhšie ich sledujete, tým viac bavia. Batiatus s manželkou sú síce svine, ale ako zistíme...sami sú otrokmi konvencií. Navyše vzťah medzi nimi dvoma je až nekorektne...hm, pekný (By Jupiter's cock.).

 

Najzaujímavejším súperom Spartaca bol v tomto Glaber. Pritom sa jeho dôležitosť i charakter vyvíjali pomaly. Jeho prerod zo slabocha v psychopata pozdvihol druhú sériu, dokonca ju Spartacovi ukradol (a nie je to tým, že ukáže oholeného...bradu).

 

Na začiatku vystupuje ako iritujúci slabocha s protivnou ženskou. Nechá sebou manipulovať, lebo je závislý od jej bohatého otca. V jednej chvíli sa v ňom čosi celkom logicky zlomí. Má byť síce antagonistom, no človek sám by jeho manželke najradšej ublížil. Zrazu je na ňom sympatické to, že sa vzoprel... Keď začne konať trochu drasticky, divák už s potešením očakáva, čo príde.

 

Celkovo postavy Rimanov zabývali seriál lepšie než bojovníci za slobodu. Paradoxne sú sami často menej slobodní než ich otroci. Ak už diváka (=mňa) začínal seriál unavovať, záver to všetko vymazal... Že to nie je až tak hlúpe, dokazuje sám Spartacus, ktorý prejde obrovskou zmenou. Od osobného k univerzálnemu, od pomsty k idei slobody pre všetkých. Scenáristi to zvládli i keď sem-tam trochu zakopli.

 

Seriál to nie je dokonalý. Navyše sa naň lepila smola. Predstaviteľ  Spartaca v prvej sérii podľahol leukémii. Tak v tej druhej dostal novú tvár. Náhrada už proste nezodpovedá originálu. Niežeby Spartacus 2 bol horší herecky, ale scenár mu na začiatku druhej série neprial a hneď si ho v niektorých pomalších pasážach nestotožníte s "Kill them all!" nabudenou postavou (vetu prenesie Crixus, ale vlastne by mala patriť Spartacovi).


Niektoré charaktery by ste sami najradšej umlátili v aréne, ako si s nimi tvorcovia nevedia rady. Myslím tým Naeviu. Jej postava vyskočila od druhej série na papier a odmietla z neho zliezť. Proste sa nevydarila, pretože predstavuje stokrát videné a ešte k tomu zle napísané a zahrané. Opäť jej neprospieva to, že v roli sa vystriedali dve herečky... Samotná Naevia a vzťah ku Crixovi (či jeho k nej) je ale kľúčový pre vykreslenie Neporazeného Gála. Ich vzťah sa nedá popísať menej naivne než: čistá láska. Idú do toho priamočiaro ako pijú a súložia. Žiadne komplikované trojuholníky (Lukrécia je prekážka, nie partner).

 

Určitá prostota zapadá do konceptu diela. Človek proste guľa ocami, keď vám seriál podsúva to, že medzi Rimanmi a Spartacom v jednu chvíľu rozdiel nie je, navyše to robí tým najpatetickejším spôsobom: Ktosi to Spartacovi v monológu vyčíta. Občas treba zaťať zuby a vydržať. Scénu. Pol epizódy.. Bude nahota!

 

Lenže to k tomu patrí. Divák sa ľahko zhýčka tým, že o chvíľu príde niečo nečakané, odvážne. Autori sa neboja postavy odstrániť, ak už so seba vydali všetko a ich príbeh má skončiť. Keď defilujú v záverečnej titulkovej montáži, spomeniete si na ich konce. Zrazu vám dôjde, že na vás emocionálne zapôsobili. Niektoré viac, iné vôbec. Nemožno vyhovieť každému.


Spartacus je trochu "thrill ride", atrakcia. Ako Rimania, aj ja chcem svoju porciu krvi. Hm...a semena a lietajúcich končatín. Ale pritom chcem emócie, zakotviť vo fikčnom svete. Baviť sa i chápať. Možno na konci nechlapácky uroniť slzu.

 

Unikátne spojenie konceptu (vizuality), brutality, finančných obmedzení a nadšenia stvorilo čosi, čo veľa potenciálnych divákov odradí, lebo...To vyzerá ako soft-core zle zahrané 300. Kto vydrží, na konci  zistí, že mal dočinenia s niečím unikátnym. Aspoň nateraz. Trebárs sa z neho o pár rokov stane kult...trebárs sa naň úplne zabudne, ale to by bola škoda.

 

A prečo takýto Conan? Ten je rovnako unikátny. Aj v ňom tečie krv a zbroje sú veľké, lesklé a štylizované na pomedzie gýču. Veci rieši priamočiaro. Sám Conan má rád v živote tri veci(to je taký ekvivalent toho "Piť, súložiť a bojovať". Kto nevie, nech googli: Conan best things in life). Keby bol býval nový Conan štylizovaný ako Spatracus, mohol pobaviť a možno preniesť na diváka celú Conanovu osobnosť v jej neodolateľnej jednoduchosti.


Existuje šanca, že sa Spartacov koncept vráti v podobe "The Amazing Adventures of Gaius Julius Caesar and His Triumvirate Boys". Kto vie, či sa zadarí.

Vraj Spartacus nemal sledovanosť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?