Hrám sa na: Mŕtvi chodci (časť druhá)

Autor: Lívia Lévyová | 10.5.2013 o 12:06 | (upravené 10.5.2013 o 17:14) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  370x

V minulej časti: Dlhý a úvodný úvod. Suma zombie blockbástrov v tomto roku. Seriál The Walking Dead. Veľa vecí v ňom nefunguje, o čom sa nepojednalo a ani nepojedná (vystrihnutý text, bude na bonusovom disku, ktorý vydáme už v roku 3267). Telltale games. Existuje hra, ktorá sa volá (dramatická pauza) The Walking Dead. Bude pokračovanie. Zatmievačka.

 

Komiks


Vychádza v kratších častiach, cca 20-30 strán na jeden diel. Skoro každý diel v rámci celého zväzku končí nejakým napätím, teda cliffhangerom (opäť Sylvester visiaci zo skaly) a tak nezostáva nič iné, len sa vrhnúť na ďalší, kým nedôjdu. Ono to nie je až také prevratné...


...proste "pulp", low-brow, prízemný, komiks, sploštenie, zjednodušenie, žánrovka. No vďaka malému priestoru, na ktorom sa každá zápletka musí rozohrať, zaujať a vyriešiť, to má spád.

 

Spočiatku sa venuje celkom obratne otázke ľudského rozpoloženia po tom, čo skončil svet. To nie je samo o sebe až tak originálne (nečítala som napr. Cestu, ale predpokladám, že je tematicky podobná), no čosi na tom celom dokáže udržať pozornosť.


Hneď mi začali vadiť Rickove (to je ten hlavný hrdina policajt z malého amerického mesta. Žeby stereotyp?) večné príhovory na konci každého zväzku. Až som na to (dúfam) prišla. Rick je vlastne tragická postava, ktorá žije v sebaklame, že vedie skupinu (preživších) a túto skupinu privedie na lepšie miesto. Podarí sa mu urovnať chaos nového sveta, do ktorého bol uvrhnutý. Nájde spôsob, akým znovu vybudovať funkčnú spoločnosť, ktorá by dokázala napredovať. Ako taký Mojžiš na halucinogénoch.

 

Každý neúspech si ospravedlňuje, aby mohol skúšať niečo iné: Budem rozhodovať sám. Aha, skapala na to polovica. Škoda. Potrebujeme demokraciu. Aha, skoro sme sa pozabíjali. Čím nás bude menej...aha, tak neprežijeme. Čím nás bude viac...aha, začneme sa chovať ako zvery.

 

Vďaka tomu pocitu, že žije v sebaklame a do budúcna ho čakajú len ďalšie straty/katastrofy, mám s Rickom súcit a jeho príhovory beriem ako obranný mechanizmus. Navyše to pôsobí ako varovný signál: Rick zmenil názor = stane sa niečo strašné. Opäť urobí chybu, ktorá ho o niečo/niekoho pripraví. Čitateľ takmer škodoradostne očakáva, čo to bude. Ako zas príde o ďalšiu ilúziu a čo to s ním urobí? Zblázni sa konečne? Nefungujeme tak i my (stále tápeme, zakopávame)?


Ďalší neopozeraný aspekt je jednoduchá zmena žánru, ktorou komiks prechádza. Začína s vyššími ambíciami. Situácie, ktoré sa v ňom dejú, sú spočiatku celkom logické, povedzme existenciálne, a v rámci možnosti realistické.

 

Najprv sa javí ako dráma, ktorej hrdinovia sa nachádzajú v extrémnej situácii a autori sa snažia preskúmať, aké by to bolo, keby... Ako sa kto vyrovnáva so šialenstvom okolo a čo vypovedá o človeku to, že prežil traumu. Koľko nánosu civilizácie pri tom prežití musí človek odhodiť (syndróm bývalých väzňov koncentrákov, ktorí sa musia vyrovnať s rozhodnutiami, ktoré učinili, aby prežili práve oni)? Čím ďalej, tým viac sa tieto témy autorom vyčerpávajú a tak sa začne komiksovo preháňať v kresbe i postavách.


Mačeta a násilie sa s existenciálnymi témami nutne ešte nemusia míňať. Keď príde na rad uchovávanie zombie hláv v prázdnych škatuliach od televízorov, už sme na tenkom ľade. Pri wrestlingu v aréne kombinovanom s gladiátorskými zápasmi, kde kulisu tvoria neživí, to praská... A keď jednooký a jednoruký "Governor" (nie je to TEN Guvernátor ba ani Johnny Žižka), ktorý prišiel o svoju pýchu pri konflikte s "most badasses členkou Rickovej crew", sadne do tankoch...už sme sa prepadli na estetickej i významovej úrovni inam.

 

Komiks ako médium dlho pracuje s hyperbolou a skratkou. Autori často zápasia s príbehmi i kresbou (nie vždy majú talent a čas dotiahnuť prácu do konca). Tým pádom sploštenie, zjednodušenie a zámerné i nechcené WTF momenty k nemu patria. Svet sa stáva bizarnejším, menej uveriteľným. Otázkou je, či sa doň oplatí vstúpiť, plaziť ďalej a bude sa do čoho zahryznúť.

 

Teda ten starý, náš, svet už odumrel a nový je tak nepredstaviteľný (ruku na srdce, koľkí sme prešli zombie apokalypsou?), až sa úplne prevrátil.

 

Možno je to zámer (ako Rickove prednesy) a možno autorom dochádza predstavivosť, tak sa uchyľujú ku klišé, bizarnosti (TROCHU SPOILER dredatý kráľ s tigrom? KONIEC TROCHU SPOILERU). Zatiaľ čítanie baví, len iným spôsobom, než bavilo spočiatku. Možno pokračujem zo zotrvačnosti...Čo bude? Dá sa to celé ešte niekam posunúť? Prídu na rad super hrdinovia? Trojmetroví über zombíci s laserovými pľuvancami? Alebo sa vrátime k realizmu?

 

Posledným aspektom komiksu je rola detských hrdinov. Carl, Rickov syn. Ten je dokonca zaujímavejšou postavou než samotný Rick. Na jednej strane stále sopliak, vidí veci nedospelými očami ("vezmem pušku a...ďalej som to nedomyslel"), čierno-bielo. Na strane druhej pragmaticky detský bez morálnych záťaží.

 

Dopustí sa jedného drastického skutku, ktorý je reakciou na iný drastický skutok iného dieťaťa. Rovnako ako sa pokrivil svet, kriví sa i nová generácia, ktorá doňho vyrastá. Konečne sú detskí hrdinovia zbavení prehnanej nevinnosti, s akou ich dnes vidíme. Formujú ich okolnosti, omnoho viac než dospelých. Až a ak Carl vyrastie, nebude poznať iný svet než ten po katastrofe. Uvidí ho vlastným...okom. Ak sa toho dožije. Založí rodinu? Bude vôbec s kým? Akými pravidlami sa bude riadiť? Čo je zo strany "milujúcich" rodičov humánnejšie? Pomôcť takému dieťaťu žiť, alebo je lepšie to mať hneď za sebou?

Koniec druhej časti.

 

Pokračovanie nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?